Internet - Historia,súčasnosť,budúcnosť

Internet predstavuje najväčšiu dátovú sieť na svete, ktorá spája milióny používateľov a už teraz prináša multimediálny obsah, ktorý je plnohodnotnou náhradou televízneho vysielania, rádia a komunikácie všetkého druhu. Ak vás zaujíma, ako to s internetom môže dopadnúť v blízkej budúcnosti, prinášame vám náš pohľad.

Historický pôvod internetu
Prvotný impulz na zrod internetu dal v čase studenej vojny práve Sovietsky zväz a prvá ľudská vesmírna družica Sputnik. Táto umelá družica Zeme, vypustená 4. októbra 1957, vyvolala v predstaviteľoch USA obavy z možnosti inštalácie balistických rakiet na orbitu. To podnietilo v centre západných mocností vášnivú diskusiu o tom, ako sa dá proti takémuto útoku brániť, akým spôsobom možno ochrániť komunikačné zložky armády a ako sa vyrovnať so situáciou, keby bola veľká časť komunikačnej siete zničená. Týmto dátumom sa teda nezačali len vesmírne preteky, ale zrodil sa aj predchodca internetu Arpanet. S koncom studenej vojny a po páde Berlínskeho múru začal internet pomaly prenikať do komerčnej sféry, kde si ako prví k nemu našli cestu vysokoškolskí študenti v USA a o niekoľko desiatok rokov prakticky väčšina obyvateľstva Zeme. Postupne sa pretváral zo statického média, určeného na jednoduchý prenos informácií, do podoby dynamického média, natoľko obsiahleho, že už dnes predstavuje samostatnú zložku sociálneho prostredia človeka. Postupne nahrádza väčšinu služieb, pre ktoré bolo nevyhnutné vytvárať vlastné infraštruktúry, a vďaka softvérovým aplikáciám dynamicky migruje na súčasnú sieť.

Počas svojej existencie zažil internet vzostup, pád a obdobie stabilizácie. Za najkritickejšie obdobie možno bezpochyby označiť obdobie spľasnutia bubliny .com v rokoch 1998 až 2001. Obrovský nárast domén, presmerovanie služieb na internet značne pohlo akciovým trhom a podobne, ako je to v súčasnej finančnej kríze, dopyt nie je nevyčerpateľný, preto došlo k masívnemu krachu internetových spoločností na burze. Do dnešných dní sa zachovali len tie väčšie, medzi nimi Google, Amazon.com a niektorí ďalší hráči, ktorí sa držali hesla vybudovať čo najširšiu používateľskú základňu. No tento fenomén priniesol aj pozitíva, medzi nimi zvýšenie cien akcií spoločností poskytujúcich riešenia na prístup k službám. Ako príklad možno uviesť spoločnosti IBM, Cisco, Microsoft a ďalšie.

Súčasný internet a jeho služby
Moderný internet predstavuje pomerne stabilné médium a ponúka množstvo riešení nielen na distribúciu, ale aj spracovanie a vyhodnocovanie údajov. Medziiným poskytuje nielen možnosť prístupu k surovým údajom formou vyhľadávania, ale napríklad aj priamu formuláciu odpovedí na požiadavku používateľa. Služba, ktorá (zatiaľ síce len čiastočne) podporuje takýto typ spracovania informácií, je vyhľadávač WolframAlpha. Je postavený na technológii MATEMATICA a ponúka priame spracovanie vstupných údajov veličín.

Budúcnosť internetu
Aktuálne nasadenie internetu značne prekonalo očakávania a predpoklady tvorcov elementárnych protokolov a navrhovateľov topologického rozloženia. Donedávna, kým bol internet viac-menej pasívnym médiom na poskytovanie obsahu, sa zdala prenosová kapacita, ako aj celková robustnosť siete vysoká. S nárastom poskytovaného obsahu sa však situácia zmenila a dnes je internet takmer preťažený. Je teda pravdepodobné, že v najbližších rokoch bude musieť dôjsť k prebudovaniu a zvýšeniu prenosovej kapacity a postupnému prechodu na novšie technické štandardy. Z hľadiska prenosových protokolov očakávame presun z aktuálne používaného štandardu IP v4 na IP v6. Je to štandard, pri ktorom je na unikátnu identifikáciu počítača použitá nie štvormiestna kombinácia trojciferných čísel, ale šesťmiestna. V prípade staršieho dnes používaného protokolu je maximálny počet počítačov v rámci siete na úrovni maximálne 4,29 miliardy adries. Ak si uvedomíme, že každá webová stránka, FTP server či iná verejne dostupná služba potrebuje unikátnu adresu, je toto číslo značne limitujúce.

Novší protokol podporuje maximálny počet adries na úrovni viac ako 340 undecilionóv, čo je hodnota zodpovedajúca 2128. Táto hodnota postačuje na nasledujúcich niekoľko desiatok rokov, no je viac ako pravdepodobné, že príde doba, keď bude prakticky každé zariadenie pristupovať na internet – od spotrebnej elektroniky, ako je napr. práčka, až po náramkové hodinky. Druhý problém je z hľadiska internetovej prevádzky zvyšovanie efektivity prenosového pásma. Markantnú časť komunikácie na internete a dátového toku tvoria najmä nežiadané služby v podobe spamu všetkého druhu. Napríklad v roku 2008 predstavoval spam podľa prieskumu spoločnosti Kaspersky celých 82,14 % všetkej mailovej komunikácie na internete. To je o 2,1 % viac ako v roku 2007. Ide o prvok, ktorý okrem zaťažovania prenosového pásma značne narúša aj bezpečnosť klientskych staníc. Teda aktuálne riešenie dátového prenosu na internete nespočíva len v enormnom zvyšovaní prenosových kapacít, ale aj v optimalizácii prenášaných dát.

Budúcnosť internetu, ak pominieme problematiku fyzickej infraštruktúry, bude založená na princípe neustáleho pripájania čoraz väčšieho množstva zariadení všetkého druhu. Navyše dôjde k migrácii väčšiny služieb na technológiu IP. Keďže internet a eternet, ako nosná technológia, nie sú závislé od prenášaného média, je viac ako pravdepodobné, že v budúcnosti bude možné využiť aj iné technológie na pripojenie do siete. Napríklad aktuálne frekvenčné pásma analógového vysielania televízie či rádia sa v budúcnosti môžu stať bezdrôtovým pripojením do internetu, keď poslúžia ako médium na prenos dát smerom k používateľovi a následné odosielanie dát bude realizované inou technológiou. Samozrejme, možností je viacero, ale jedno je isté, že internet bude stále lacnejší a rýchlejší. Na porovnanie: dnes za širokopásmové neobmedzené pripojenie DSL do internetu s prenosovou rýchlosťou 2 Mb/s smerom k používateľovi a 254 kbit/s smerom od používateľa zaplatíte priemerne 17,95 EUR/540 Sk za mesiac. Pri priemernom 100 % využívaní prenosového pásma osem hodín denne stiahne používateľ priemerne 211 GB dát smerom k nemu. Cena za 1 GB prenesených dát je tak na úrovni osem centov mesačne. Okolo roku 2000 bol najrozšírenejším pripojením do internetu v domácnostiach dial-up a bohatší klienti si mohli dovoliť linku ISDN s prenosovou rýchlosťou 64 kb/s na jeden kanál. No ani pri úplnom zaťažení takéhoto rýchleho internetu by nebolo možné preniesť smerom k používateľovi mesačne taký objem dát ako dnes. Cena za 1 GB sa však vzhľadom na tarifikáciu prevolaných minút pohybovala vtedy zhruba na úrovni tisíc korún (33 eur). Pri tomto porovnaní sme použili balíček ST ISDN Klasik od vtedajšej spoločnosti Slovenské telekomunikácie, dnes Slovak Telekom, a. s, ktorá v súčasnosti predáva svoje produkty pod značkou T-Com.

Autor

MoOntY